Vlkolínec
pamiatková rezervácia ľudovej architektúry zapísaná v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO
Podhorská osada Vlkolínec je pamiatkovou rezerváciou typickej stredovekej ľudovej architektúry z dreva. Nachádza sa v srdci Slovenska, neďaleko mesta Ružomberok, s ktorým ho spája aj horský chodník.
Vďaka svojej izolovanosti od okolitého sveta si Vlkolínec zachoval svoju architektúru v takmer pôvodnom stave, vo forme zrubových budov, zasadených do nádherného pohoria Veľkej Fatry.
Miestna časť Ružomberka – Biely Potok je východiskom do Vlkolínca – jednej z najznámejších podhorských osád. Vlkolínec zapísali 11. decembra v roku 1993 do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Zápis potvrdzuje výnimočnosť lokality a jej významnú kultúrno-historickú, prírodnú a architektonickú hodnotu, ktorú treba chrániť aby sa zachovala aj pre budúce generácie.
Predstavuje unikátny urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb. Na základe komparatívnej štúdie ICOMOS bola vyhodnotená ako najlepšie zachované sídlo tohto typu v Karpatskom oblúku.
VSTUP do Vlkolínca je BEZPLATNÝ. Platené sú len samotné expozície.
Vlkolínec sa nachádza v pohorí Veľkej Fatry pod vrchom Sidorovo v údolí Revúckej doliny v nadmorskej výške 718 m.
Pôvodní obyvatelia Vlkolínca boli drevorubači alebo uhliari. V minulosti sa venovali najmä poľnohospodárstvu, chovu oviec, včelárstvu, výrobe bryndze, syrov a šindľov.
Vlkolínec je typickým príkladom dvojradovej ulicovky s dlhými dvormi. Osada sa približne v strede rozdeľuje na dve ulice. Jedna z nich vedie k barokovo-klasicistickému rímskokatolíckemu Kostolu Navštívenia Panny Márie z roku 1875. Druhá ulica smeruje strmším terénom pod úpätie vrchu Sidorovo (1 099 m).
Najdôležitejšie stavby sa nachádzajú v strede osady – a to zvonica a studňa ako jediný zdroj pitnej vody.
Z roku 1461 pochádza najstaršia správa o Vlkolínci, ktorý bol súčasťou majetku mesta Ružomberok. Pôvodný názov sa odvodzuje od častého výskytu vlkov v zalesnenom horskom priestore. Vznik osady sa predpokladá v priebehu 14. storočia až začiatkom 15. storočia. V 15 a 16. storočí bol Ružomberok podriadený panstvu hradu Likava, ktorým museli platiť dane. Napríklad na Veľkú noc musel Vlkolínec odovzdať teľa, dva koláče a sto vajec.
Do konca 16. storočia bol Vlkolínec osadou s asi piatimi domami. V roku 1766 sa uvádza, že vo Vlkolínci žilo cez 100 obyvateľov. Okolo roku 1830 sa ich počet zvýšil na viac ako 300 s počtom domov 47. Najväčší počet obyvateľov mala osada v roku 1869 a to 345 s počtom domov 82. Neskôr sa ich počet znižoval až ku počtu cca 200 obyvateľov.
V strede osady stoja dva najčastejšie fotografované objekty Vlkolínca – zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770 stojaca na kamennom podstavci a zrubová studňa s hĺbkou 13 metrov z roku 1860. K chráneným objektom osady patrí 45 dreveníc s hospodárskymi dvormi z 18. storočia. Jedinečným bol spôsob ich úpravy.
Steny drevených domov sú vytvorené z čiastočne alebo úplne kresaných trámov, kladených vodorovne. Prudký svahovitý terén sa vyrovnával pomerne vysokou kamennou podmurovkou. Medzi trámami sa nachádzali škáry, ktoré boli prekryté latkami, alebo machom. Nerovnosti na stene sa upravovali mazanou hlinou.
Dvakrát ročne – na jar a jeseň – ich pretierali modrou, ružovou a bielou vápnovou farbou.
V domoch sa vyhĺbili zemiakové jamy, ktoré nahrádzali pivnice. Strešné krytiny sedlových striech boli štiepané drevené šindle. Väčšina domov sú trojpriestorové s radením priestorov za sebou. Vstupuje sa do pitvora – stred, kde sa nachádza aj kuchyňa. Z pitvora sa dostanete buď od izby a lebo do komory. Zaujímavé sú aj dvojpriestorové domy, s bočnou komorou alebo dvojdomy so spoločným pitvorom.
Typickým príkladom vlkolínskeho domu je roľnícky dom – jedna z expozícií Liptovského múzea v Ružomberku. Objekt vybudovaný v roku 1886 sprístupnili verejnosti v roku 1991. Jeho zachované pôvodné vnútorné členenie a zariadenie interiéru sú verným obrazom spôsobu života obyvateľov osady na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Ostatné objekty v pamiatkovej rezervácii Vlkolínec sú obývané. Žije tu približne 20 obyvateľov, takže návštevníci sa musia uspokojiť len s pohľadom na ich exteriér.
Expozícia Domu UNESCO vznikla ako priestor na propagáciu Vlkolínca a UNESCO pamiatok na Slovensku. Návštevník v nej môže vidieť vystavené diela maliarov, fotografov a ľudových umelcov alebo si zakúpiť suvenír.
Tel.: +421 918 596 432 info@vlkolinec.sk
Vlkolínec je súčasťou Národného parku Veľká Fatra. Prechádza ním cyklistická trasa a majitelia viacerých dreveníc poskytujú možnosť ubytovania.
Po náučnom chodníku z Vlkolínca sa pešo dostanete do strediska Ski&bike park Malinô Brdo alebo do mini farmy Sidorovo. Ak odbočíte doprava pred farmou Sidorovo, tak sa po červenej značke dostanete na vyhliadkové miesto Sidorovo. Pre milovníkov cyklistiky a histórie je tu štart náučnej cyklotrasy Vlkolínec – Pribylina.
Pred prípadne po návšteve Vlkolínca si môžete spraviť výlet na vláčiku Korýtko v Ružomberku (počas letných prázdnin) alebo sa zastaviť pri travertínoch Jazierce.
V lete zaujmú viaceré podujatia napríklad „Nedeľa vo Vlkolínci“, ktorá sa koná vždy začiatkom augusta. Na podujatí uvidíte vystúpenia ľudových spevákov, súborov, umelcov, rezbárov a ďalších remeselníkov.
- Fujara znej Vlkolíncom (jún)
- Remeselníci vo Vlkolínci (jún, júl – august)
- Vlkolínec fest (august)
- Remeslobranie (september)
- Poďakovanie za úrodu (september)
- Vlkolínska zabíjačka (december)
Po obci sa môžete prejsť so sprievodcom, ktorého si môžete objednať alebo si prečítať či vypočuť audio sprievodcu. Prehliadková trasa ma 17 zastávok a tie sa venujú témam, ktoré súvisia s Vlkolíncom.
Zastávky/témy prehliadkovej trasy sú :
- Vitajte vo Vlkolínci
- Miestopis
- Domy
- Roľnícky dom a dvor
- Architektúra
- Studňa
- Centrum
- Zvonica
- Farebnosť domov
- Potok
- Obyvatelia a život
- Drevený šindeľ
- Škola
- Kostol
- Drevo
- Senníky „Štále“
- Okolie
Prieskum spokojnosti